Cheopsova pyramída
Cheopsova pyramída
Chufuova pyramída (iné názvy: Cheopsova pyramída, Veľká pyramída, Chufevova pyramída , v antike n azývaná Veľká Cheopsova pyramída) je jedna z pyramíd pri Gíze, najväčšia z egyptských pyramíd a jediný dodnes existujúci zo siedmich divov sveta. V štandardnej egyptológii sa udáva, že ju dal postaviť v rokoch 2600-2580 pred Kr. alebo 2650-2630 pred Kr. druhý kráľ 4. dynastie Chufu (Chufev, gr. Cheops), usudzuje sa tak z početných nápisov jeho mena na kameňoch aj vo vnútri pyramídy. Chufuovi pyramídu prisúdil ako prvý antický autor . Herodotos, ktorého správa o egyptských pyramídach je však na druhej strane zmesov faktov a pochybných informácií. Leží na pyramídovom poli pri egyptskej Gíze takmer v jednej línii s Menkaureovou pyramídou a Rachefovou pyramídou (Chefrenovou, Chafreovou). Spôsob jej stavby je podobne ako pri mnohých iných egyptských pyramídach dodnes sporný. Na jej výstavbu bolo treba preniesť kamene po trase 3,55 mil. km (asi saňami alebo smykmi), pričom len namáhavejšia cesta nahor s nákladom a rýchlejší zostup predstavoval celkovo až cca 2,6 mil. pracovných hodín.Podľa Herodota pyramídu za vlády Chufua stavalo 20 rokov asi 100 000 ľudí, čo sa dnes z viacerých dôvodov pokladá za nereálne.Štandardné vysvetlenie egyptológov je, že sa pyramída budovala pomocou rámp - asi troch obiehajúcich výstupných rámp a jednej zostupnej rampy (kolmá rampa by musela byť 1,5 až 3,3 km dlhá) -, ktoré sa na konci stavby demontovali.Podľa prof. Josepha Davidovitsa pyramída nepozostáva z vápenca, ale z umelých kvádrov z geopolymerického betónu s nálezom vlasov a s preukázateľne oveľa väčším obsahom vody ako vápenec. Výrobu takýchto kvádrov spomína aj Famine stéla (asi z obdobia 3. dynastie) z ostrova Sehel severne od Asuánu.Problematický je aj sarkofág v pyramíde. Podľa F. Petrieho by sme dnes na jeho vyhotovenie potrebovali pílu s trojmetrovým diamantovým ozubením a vrtáky s diamantovou hlavicou pod tlakom 2 tony.