Víťazný oblúk

Víťazný oblúk

 Konštantínov víťazný oblúk (Arco di Costantino) je historická pamiatka v Ríme. Stojí v blízkosti Kolosea na začiatku Svätej cesty, kde sa začínal pochod víťazného veliteľa pri triumfe. Dal ho postaviť senát po víťazstve cisára Konštantína nad Maxentiom pri Mulvijskom moste v roku 312 n. l. Je to stavba z bieleho mramoru s troma priechodmi. Na jeho architektonickú a plastickú výzdobu boli použité prvky zo starších pamätníkov - napr. z víťazného oblúka cisára Tita. Konštantínov víťazný oblúk bol postavený podľa vzoru Septimiovho oblúku na Rímskom fóre. Je 21 metrov vysoký a 25,7 metrov široký. Má tri oblúky, stredný je vysoký 11,5 metra a široký 6,5 metra. Krajné oblúky majú rozmery 7,4 na 3,4 metra. Oblúk pozostáva z dvoch častí, vrchná sa nazýva atika. Spodná časť je z mramoru, vrchná z tehál nitovaných mramorom. Podľa niektorých zdrojov bola spodná časť pamiatky súčasťou staršieho monumentu (z čias Hadriána). Oblúk má aj schodisko, do ktorého sa vstupuje z dverí umiestnených nad zemou a vedie k strane orientovanej na vŕšok Palatín. Dekorácia na oblúku je zväčša odkopírovaná zo starších pamiatok. Tieto majú v Konštantínovskom kontexte nový význam. Iné vysvetlenie môže byť, že architekti použili kvôli nedostatku času už niečo existujúce. Tretia ale zároveň aj najmenej pravdepodobná interpretácia hovorí, že Rimania v 4. storočí nemali dostatočné umelecké zručnosti, a tak odkopírovali dekoráciu zo staršieho obdobia. V stredoveku bol Konštantínov víťazný oblúk súčasťou jednej rodinnej pevnosti starovekého Ríma. Prvé opravné práce boli na oblúku vykonané v 18. storočí, posledné v 1990-tych rokoch.